Keď som si prezeral CDčko k februárovému Chipu 2/99, nestačil som sa čudovať.
Keď som si prezeral CDčko k februárovému Chipu 2/99, nestačil som sa čudovať. Na tomto CD ROMe v rubrike „Zkuste si sami“ bolo množstvo informácii o MP3. To samo o sebe nič neznamená, keby v texte pri popise programu L3ENC/L3DEC nebolo len tak spomenuté aj registračné číslo. Rovnako pri MP3produceri bol v zipe pribalený súbor serial.txt. V ňom bolo meno a registračné číslo, po zadaní ktorého program fungoval ako plná verzia. Je veľmi zarážajúce, že sa takéto veci objavujú na CDčku prestížneho vydavateľstva, ktoré v svojom časopise neraz samo bojuje proti softwérovému pirátsvu. Uverejnenie registračného čísla sharewarového programu je predsa dosť hrubým porušením autorských práv. Čitatelia Chipu tak ušetrili len za L3ENC/L3DEC 350DEM. Celkom výhodné..
Prekvapuje ma, ako Chip tieto informácie získal. Žeby zverejnil registračné kódy, ktoré si sám zaplatil? Alebo tieto informácie a programy pochádzajú z „podsvätia“? Som celkom zvedavý, čo bude ďalej. Možno, že na nejakom CD k časopisu začnú vychádzať zoznamy registračných čísiel a plné verzie softwaru. Určite by to potešilo nás nemajetných, ale ako to pochopia výrobcovia softwaru. Mňa by teda určite netešilo, keby môj program, za ktorý požadujem registračný poplatok, niekto rozširoval len tak, spolu s registračným číslom. Tiež by to asi mrzelo ľudí, ktorí si program zaregistrovali. Konkrétne u L3ENC/L3DEC to nie je zas tak nízka čiastka. A čo zákony a polícia?
Chápem, že na kontrolu množstva sharewaru, uverejňovaného na CD k časopisom nie je veľa času. Ale keď si tvorca CD dá námahu s popisom toho, čo v archívoch je, nemôže si nevšimnúť, že je tu aj registračný kód. A napísať takýto kód priamo do článku, to už chce odvahu.
Vyzerá to tak, že počítačové pirátstvo je u nás zalezené naozaj všade. Dokonca aj v redakciách známych počítačových časopisov. Rád si znova v Chipe prečítam článok o tom, ako BSA dotiahla pred súd nejakého človeka, čo doma používal pirátske Microsoft Windows...