No, článok je taký šmajchlovací,ale prečo nie, veď je to naozaj škoda, že inzine už nie je. Bol to náš kolektívny blog. Redaktori prikladali pod kotol a na fórach sme sa hriali všetci. Čítala som na disk.sk, že inzine bol urážkou slovenskej žurnalistiky. Ten baran, čo to napísal, aj tu čítam niektoré také silné veľkoúste vyhlásenia, by mal dostať kyselú prdel za nechápavosť. Lebo inzine bol pre ľudí, čo už pochopili, že aj keby strávili zvyšok života na riti pred kompom, nikdy nevstrebú svetových informácií ani promile z promile, čiže pre ľudí, čo si už od informácií potrebujú aj oddýchnuť. Nie pre nadržaných novinárskych grafomanov, čo sa ešte nenabažili pocitu, že odkrývajú čitateľom nepoznané myšlienkové svety. A pozoruhodný bol inzine tým, že o miere zábavnosti si rozhodovali sami čitatelia. Bol slabší redakčný článok niekedy? No tak si to sami čitatelia vynahradili na fóre. Aj tým, že si z článku urobili srandu. Niektorým sa nelenilo v diskusii vyrobiť vlastnú trafenú verziu. Preto hovorím, že inzine bol kolektívny blog. Miera komunikácie medzi čitateľmi a redakciou bola na stupni, ktorý sa inde, ani na českých stránkach, nevidí. V tom je podľa mňa zajtrajšok magazínov podobného typu. Inzine nebol bulvár, a to preto, lebo aj takzvane bulvárne ladené články, napríklad o sexe, brali čitatelia - spolu s píšúcimi redaktormi - väčšinou s veselým odstupom. Iste, bola tam kopa článkov aj mizerných, aj slabších, ale spriaznená komunita im vedela vymedziť patričné miesto a - niekedy dosť nemilosrdne - ich pomenovať. Na inzine skrátka bývala dosť často celkom sranda. Preto je škoda, že už nebude.
