Sice s vami do urcitej miery suhlasim, ale:
Svet ale nie je ciernobiely. Nikto tu nehovori "zrusme (c)". Zamerom copyrightu, patentov a spol. bolo podporovat kreativitu _a jej sirenie_ medzi ostatnych ludi. Preto bol prijaty kompromis: si autor, nieco vytvoris a dostanes casovo obmedzeny monopol na svoje dielo. Ked tento cas uplynie, ostatni mozu tvoj vytvor pouzivat. Pretoze ostatni respektovali tvoj casovy monopol, ty musis respektovat ich pravo na volne sirenie.
Povodne bol tento cas 14 rokov. Dalej tu bola moznost, ze ak autor po 14 rokoch este zil, predlzit o dalsich 14 rokov. Bohuzial tlaky spolocnosti ala Disney sposobili, ze sa tento casovy usek predlzil na 75 rokov po smrti autora (nie 60, pozri dohody WIPO), alebo 95 rokov od prvej publikacie pre pravnicke osoby. Takze zatial co 14/28 rokov sa este moze zdat ako fer kompromis, 95 rokov uz urcite nie. Prave toto nehorazne predlzovanie sposobilo, ze ludia stratili respekt pred copyrightom. Pokial by bolo mozne dnes legalne kopirovat hudbu zo 70. a 80. rokov, myslite si, ze ludia by mali rovnaky "respekt" ku copyrightu ako maju momentalne?
A bude este horsie. Dnes sa tlaci na "kontrolu pristupu k intelektualnemu vlastnictvu". Takze az za par desatroci vyprsi copyright na Parnicek Willy (prve dielo W. Disneya, prava nan vlastni spolocnost Disney, teda plati 95 rokov), jedina dostupna forma bude na nejakom "chranenom" nosici, takze aj ked to bude v public domain, aj tak si to nikto nebude moct kopirovat, pretoze by inak porusoval zakon o "ochrane".
P.S.: Mna sameho autorsky zakon zivi. Ale co je vela to je vela, povodnych 14 rokov bolo az-az. To neustale predlzovanie neprinasa pre spolocnost nic dobre, iba par jedincov ma moznost zhrnat peniaze na ukor ostatnych. Natiska sa otazka: Kto je vlastne ten zlodej?