toto už je idiotizmus na n-tú.Všetok vzduch v atmosfére nemá hmotnosť ani ako cca 10m hrúbky vody v oceánoch s tým, že väčšina masy vzduchu má teplotu hlboko pod nulou ...Je absolútnym idiotizmom sa vytešovať nad tým, že oceány sú nejakými hurikánmi otepľované. Navyše, keď zhora sa teplo do väčších hĺbok oceánu vpodstate ani nemá veľmi ako dostať ...Oceány sú ohrievané ale z vnútra Zeme, nakoľko v priemernej hĺbke cca 5000m je kôra výrazne tenšia ako napríklad tu, kde píšem tieto riadky. Tam sa voda prudko ohrieva, aj o niekoľko desiatok stupňov a samozrejme sa snaží dostať takto ohriata smerom hore. To sa deje v konkrétnych miestach - žriedlach, ktoré sa zjavne pohybujú, nakoľko Zem rotuje ... Naopak, okolo žriediel prepadáva studená voda na dno oceánov a takto je kolobeh nekonečný ...Pravdepodobne ale žriedla nepreniknú až na povrch, nakoľko sa pri ceste hore postupne ochladzujú až na teplotu okolitej vody ... Môj názor, kde sa nachádzajú takéto žriedla, je obrovská masa fytoplanktónu, ktorý tvorí uhľovodíky vďaka neveľkým teplotným rozdielom medzi žriedlom a okolitou vodou. Na fytoplanktón sú naviazané drobné živočíchy, kryll a podobne a naň väčšie, až veľryby, tučniaky, tulene a podobne ... Čiže môj názor - treba sledovať miesta výskytu veľkých živočíchov (najmä veľrýb) a tam zrejme bude žriedlo ...A to je zdroj obrovského množstva tepla, ktoré sa dostáva na povrch Zeme ...Nie tie debilizmy čo popisovali v článku - tie majú relatívne malý vplyv na termodynamiku oceánov. Napokon, aj golfský prúd nepadá dole kým sa neochladí, ale ide o povrchu atlantiku ... A ten povedzme je naozaj ohriaty v mexickom zálive vzduchom ...
Na dne oceanu je teplota kolem 4 stupnu Celsia. Jen vyjimecne tam jsou nejaka horka vridla. Slunicko ohriva vrchni vrstvu vody a bez hurikanu by zustala tepla jen vrchni vrstva, ktera by mohla v noci zase vyzarit teplo do vesmiru. Kdyz se voda promicha, ohreje se mnohem vic vody. Kdyby ste mel bazen, poznal byste to na vlastni kuzi. Kdyz nebezi filtrace, je na povrchu hodne tepla voda a par cm nize je studena. Kdyz bezi filtrace, je vsude stejne tepla.
to by bola pravda, pokiaľ by bolo dno oceánu chladné a vychladzované vodou.Pravda je ale taká, že teplota oceánu už v hĺbke pod 100m následkom obrovského tlaku má tendenciu mať 4stC, ale na dne oceánu máme podstatne tenšiu zemskú kôru ako tu, kde teraz sedíme. Priemerná hĺbka oceánov je 5km ... Takže ak vezmeme v potaz fakt, že merná hmotnosť vody je povedzme 2,5x nižšia ako hornín, zrejme hrúbka kôry tam je o nejaké 4km tenšia ako u nás (Archimedov zákon pre zemskú kôru a oceán nad ňou v magme). U nás je teplota zeme v hĺbke 6-10m cca 9stC. Stabilne (https://www.shmu.sk/File/sms/dunajsky_teplota... ... )Tam predpokladám asi takú, ako je u nás v hĺbke cca 4km. Vychádzajme z nasledovného (https://www.hackmath.net/sk/priklad-uloha/963... https://www.energia.sk/geotermalna-energia-prehlad/... ), teda v 4000 m to bude teplota cca 80*0,9+9 = 81stC (použil som najnižší teplotný gradient z tých odhadov)To bude teplota zemskej kôry. Samozrejme, ohriata voda sa okamžite snaží dostať hore, ale deje sa to podobne ako keď na veľkej platni ohrievate vodu, teda v žriedlach a studená voda ju nahrádza ...K bazénu. Ja som sa nebavil o niekoľkocentimetrových termodynamických pohyboch, ale o stovky metrových ... Opakujem, vzduch má dva zásadné problémy. Má nesmierne nízku hmotnostnú tepelnú kapacitu oproti vode, zdá sa mi, že asi 0,1 oproti vode a strašne nízku mernú hmotnosť, asi 1/1000. K vyžarovaniu do vesmíru - do vesmíru sa vyžaruje viac tepla, ako sa prijíma zo slnka. O čo viac? Napríklad o to, čo sa dostane zvnútra Zeme tepla na povrch, o to, čo ľudia vyprodukujú tepla (zanedbateľne), ale zasa menej o to, čo rastlinstvo a fytoplanktón viaže teplo ale zasa viac o to, čo živočíchy spália tepla ...Inak by nebola na Zemi rovnováha, hľadala by sa iná. Alebo s omnoho nižšou alebo naopak s vyššou teplotou ...
Názor byl 4× upraven, naposled 25. 6. 2023 10:35
ešte "drobnosť".Presne následkom tlaku vody, čo ste nepriamo naznačili, dochádza k nasledovnémuv istých hĺbkach, myslím si že už od 100m zaiste, pokiaľ sa tam objaví voda s teplotou vyššou ako 4stC, dochádza k nepredstaviteľnému "pumpovaniu" tej vyššej teploty do vyšších vrstiev vody a vychladzovaniu vody následkom obrovského tlaku ...Iste, aj v 5km hĺbke k tomu čiastočne dochádza, ale myslím si (bolo by dobré urobiť matematický model a spočítať, nemalo by to byť kriticky ťažké a ak sa mi bude chcieť a neumriem dovtedy, spravím ho), že k úniku tepla z dna oceánov dochádza najmä, ako som písal vyššie.Zaujímavé v tomto smere je zrejme Čierne more, kde prakticky vraj nie sú podmorské prúdy ... Teda tam je to asi nesmierne kľudné ... Voda nie je okysličovaná a staré pamiatky (drevené lode) vydržali tisícky rokov mnohokrát skoro neporušené, lebo tam nedochádza k hnilobným procesom ...
Názor byl 2× upraven, naposled 25. 6. 2023 10:31
Navrhuji zakázat hurikány. Zpátky ni krok...
Oceán je obrovský rezervoár tepelné energie, tak obrovský že si to stěží dovedeme představit. Může akumulovat teplo celá staletí a tím zpomalovat oteplování atmosféry. Pak ovšem může zase celá staletí tu atmosféru oteplovat.
Kdyz se ale diky jinemu vrstveni teploty v oceanech zmeni proudy, tak to nemusi tak dlouho trvat a lokalni podminky se muzou hodne rychle zmenit.
celková plocha oceánov je cca 361mil km2, objem vody je cca 1370mil km3. Teda priemerná hĺbka je cca 3,8km (menej o 1,2km ako som písal vyššie, ale stále dosť.Ak vezmeme, že v našej nadmorskej výške je tepelný tok zvnútra zeme cca 1W / (sek*m2), tak pri predpokladanej teplote 60-80stC zemskej kôry na dne oceánu by som predpokladal cca 5W / (sek*m2). Teda 361 + 10^12 * 5 /10^6 = 1805 TWs/sek. To je minimálny tepelný tok zvnútra zeme do vody v oceánoch ... Môžeme sa pobaviť, za aký čas by sa komplet voda takto ohriala o 1stC, pokiaľ by nedochádzalo k vyžarovaniu tepla z povrchu oceánov ...Takže, 1kcal = cca 1,1628kWh, na 1km3 potrebujeme 10^8kcal, teda 0,11628TWh, čo je 418.608 TWs. Tej vody máme 361*10^6 km3, na ohriatie tejto vody o 1stC potrebujeme teda 151117.5 *10^6 TWs.Teda celkový čas potrebný na ohriatie všetkej vody o 1st C je151117,5*10^6 / 1805 sek = 83,7216 * 10^6 sek, v prepočte na hodiny 23256 hodín alebo 969 dní, či 2,66 rokov ...Človek by povedal, že ako strašne veľa. Lenže, k ohrievaniu dochádza len v spodných vrstvách vody, možno 10-20m, nech 20m, teda jedna 190tina. Teda tá voda sa o jeden stupeň ohreje cca za 23256 / 190 = 122,4 hodiny ... A to už nie je dlhý čas ... Ani nie 5 dní ... Táto energia sa okamžite tlačí hore a vody je nahrádzaná studenou ... Ak sa ohrieva len spodný meter (tiež si viem predstaviť), sme na čase 6,12 hodín. Otázka je, ako dlho trvá vode, kým sa dostane ku žriedlu, kadiaľ potom tečie na povrch ... Z toho potom vyplynie, na akú teplotu sa voda ohreje ...To si ani neviem predstaviť tie prúdenia a tá nesmierna sila, čo tieto prúdenia turbuje ...Porovnajme to s hurikánom a budeme žasnúť ...
Mate totalne mylnou predstavu. Dno oceanu je studene. Hledejte na webu a uvidite jaka je realita.
nie je studené ...Je omnoho teplejšie ako pevnina a okrem toho je tam omnoho viac dokonca žeravých žriediel ako na pevnine ...Ak hľadáte www stránky, ktoré tvrdia opak, dávate sa klamať ...
Tak to by si naši ekofašisti místo blokování pražské magistrály a vypouštění pneumatik mohli pronajmout loď a uprostřed atlantiku protestovat před hurikánem aby přestal s oteplováním moře... 😉
Přesně! Evropská Unie by měla hurikány zakázat, a vydat směrnice na teplotu vody v oceánech.☀️🦄🇪🇺
Potvrďte prosím přezdívku, kterou jsme náhodně vygenerovali, nebo si zvolte jinou. Zajistí, že váš profil bude unikátní.
Tato přezdívka je už obsazená, zvolte prosím jinou.