Ja pracujem doma už 15 rokov. Vstávam o 10:00, začínam pracovať o 10:30. Pracujem do jednej v noci, spať idem o pol tretej. Najväčší problém je donútiť sa vôbec pracovať. Preto som si vymyslel taký systém, že si určím každý deň plán, čo chcem urobiť a mám celý deň rozdelený na pol hodiny. Plán je dobrý, pretože skúsenosť ma naučila, že keď ho nemám, tak urobím menej a keď sa mi ho podarí splniť, tak potom mám neskôr voľno a môžem si napr. pozrieť film a nie som z toho vystresovaný. A teraz k tým pol hodinám. Vždy 30 minút pracujem, od pol do celej hodiny, a potom 30 minút robím niečo iné. Surfujem, upratujem, hrám sa s deťmi, čítam knihu, idem nakúpiť, najem sa. Hlavná výhoda je, že som pri tých pracovných 30-minútovkách vždy čerstvý, pretože som pol hodinu oddychoval. Zároveň sa viem ľahko donútiť začať pracovať, pretože viem, že o 30 minút budem mať zasa voľno. Zároveň sa sa mi neunaví chrbát ani oči. Takže takto som schopný pracovať nepretržite celé mesiace aj bez voľných víkendov, keď je treba. Hlavná nevýhoda je ale v tom, že 7,5 hodiny práce je rozťahaných na celý deň. Takže ak potrebujem viac času na niečo iné, tak to riešim tak, že mením pomer práce a oddychu na 45/15 minút a potom mám napr. 4 hodinové okno voľna. Alebo vynechám jednu 30 minútovku práce, čo mi dá 1,5 hodiny voľna, čo je dosť napr. na prechádzku. BTW, tých 7,5 hodiny by som mohol pracovať aj v kuse, ale zistil som, že v skutočnosti tak urobím menej ako keď si to rozdelím na 30-minútovky, pretože po pár hodinách mi klesá výkonnosť a robím všetko preto, aby som nemusel pracovať, čiže napr. surfujem. A tiež ma bolí chrbát. Ja by som na tvojom mieste začal nejakým denným plánom, ktorý by si sa mal snažiť splniť a keď ho splníš tak máš do ďalšieho dňa voľno a nemusíš sa stresovať pri pozeraní filmu. A potom ešte nájsť nejaký systém, ako sa motivovať ten plán splniť.