V diskusií som použil niekoľkokrát pojem korporativizmus.
Zavedený je ale nový, špecifickejší termín, aj keď cz/sk wikipédia v termínoch politických je veľmi ľavicovo-aktivistická. Korporácie dlhodobo v USA -vrátane google, apple, facebook,verejne podporujú ľavičiarov-demokratov, ale tvrdí, že zástancami korporativizmu sú pravičiari-republikáni, ktorým korporácie hromadne rušia účty, na facebooku, twitteri a pod. Trumpa pri korporatokracií nespomína anglická ani nemecká wikipédia, len česká. Pinocheta, Mussoliniho a fašizmus ako korporatokratov/cie len česká a slovenská, nie anglická či nemecká.
V reálnom svete, korporatokrati sú ľavičiari, korporácie ich platia (nič sa nezmenilo, Marxa platil Engels, neoboľševikov Soros ), ale magori obhajujúci korporativizmus na CZ/Sk sami seba označujú ako pravičiarov, bojujúcich za právo facebooku na svojvôľu na úkor práv jednotlivca, rovnako aj pri apple.
Korporatokracie (řidčeji korporokracie) je termín označující stav nebo státní zřízení, kdy převážnými držiteli moci jsou korporace a role státu je značně omezena, např. na poskytování legislativního rámce a podnikatelských podmínek pro tyto korporace.Mezi vlastnosti a průvodní jevy korporatokracie patří:moc korporací stoupá nad moc státu a státních a regionálních orgánů
korporace disponují většími finančními prostředky než státní orgány a tam, kde poddimenzovaná státní infrastruktura selhává, jsou životaschopnější
invaze korporací do života občanů (např. školy, sídliště nebo celé obce vlastněné korporacemi)
eroze práv a svobod občanů ve prospěch potřeb korporace (pracovní podmínky, trh práce), zájmy jednotlivce se stávají podřadnější nad zájmy korporace (prvek podobný fašismu)
korporace začíná přebírat a suplovat funkce a služby státu – to, co bylo dříve státní (doprava, vzdělání, telekomunikace, média, výzkum, zdravotní pojištění, rekvalifikace, mateřské školy) je nyní firemní
za korporatokracii může být považován i případ, ve kterém státní orgány fungují pouze formálně a ve skutečnosti skrze korupci je skutečná exekutivní, soudní a zákonodárná moc „koupena“ korporacemi, prorostlými do státní správy
vysoká míra patentování, zpoplatňování dříve veřejných služeb občanům, aplikace tržních principů na vše, příkré sledování maximalizace zisku
moc korporací v korporatokracii je konsolidována a neustále upevňována též pomocí jimi vlastněných nebo koupených médií, je čím dál obtížnější je svobodně kritizovat
Korporatokracie je významově podobná plutokracii (vládě bohatých), oligarchii (vládě elity), ale někteří historici nalézají i podobné znaky s fašismem v dobách Benita Mussoliniho. Podle stoupenců tohoto termínu zašla korporatokracie nejdál ve Spojených státech amerických – příkladem může být politický slib Donalda Trumpa: „drain the swamp“ („vysušit bažinu“), tedy zbavit politiku vlivu korporací a střetu zájmů, a následné dosazení mnoha korporátních šéfů do svého kabinetu, mj. čtyř postů z Goldman Sachs. Dalšími příklady jsou Singapur a Chile za vlády Augusta Pinocheta.Obhájci monopolných, utlačovateľských praktík Apple ale aj Facebooku, Googlu, Twitteru (sú to súkromné spoločnosti, môžu si robiť čo len chcú) sú vyznávači korporativizmu. Človek nemá žiadne práva, je neprípustné aby štát, zákony akokoľvek obmedzovali korporácie.Nenávidia už len takú vec ako GDPR (obmedzenie korporácií nakladanie s dátami o ľuďoch) a z duše nenávidia aj taký brutálny zásah štátov, možnosť exportu svojich dát od nejakej firmy. Veď len nedávno v podmienkach služieb bolo krásne že všetko čo uložíte sa stáva majetkom firmy a vy nemáte právo s dátami narábať ako chcete. Zlí ľudia ako ja požadovali, aby bola nie možnosť, ale povinnosť firiem umožniť vziať si svoje dáta, a google, facebook, microsoft a iné boli donútene "exportovať" si svoje údaje a dokonca aj informovať ľudí, aké dáta o nich zhromažďuje a za akým účel. Dokonca aj takú nehoráznosť, môcť si u korporácií zrušiť účet a definitívne ju zbaviť všetkých dát o vás.Ale apple fanatici budú ten korporativizmus obhajovať do roztrhania tiel.
Apple sa chce zbaviť závislosti, monopolného armu, chce používať slobodný, voľne dostupný RISC-V a Apple fanatici dookola budú obhajovať že dátové otroctvo u apple je tá najlepšia vec na svete. Že to, že ti apple určuje čo smieš a čo nesmieš so zariadením, so svojimi dátami, je tá najúžasnejšia vec na svete a nik nemá právo obmedziť apple v obmedzovaní ľudí!
Už len to hnusné pracovné právo, ktoré zatrhlo apple 16-20 hodinový pracovný čas od pondelka do nedele Číne, bola tragédia!
Ako v Európe môže existovať taký podraz na firmy, ako hnusný zákonník práce, ktorý hnusne obmedzuje firmy ako smú a ako nesmú zaobchádzať s ľuďmi?! Fuj!Dúfam, že zástanci korporativizmu, špeciálne Applu čo najskôr spíšu petíciu, aby Apple nebol nikdy a ničím obmedzovaný, lebo ako píšu v diskusií obhájci Applu, sú bojovníci za slobodu. Za slobodu korporácií robiť si s ľuďmi čo uznajú za vhodné, digitálne otroctvo je super!