Aneb: Tak kolik je nás vlastně III

Partnerem v této polemice je Dušan Slugeň
Slugen Dusan píše:

Najskôr bol internet. Vznikol ako diluviálna akademicko-vládna sieť. Potom si začal uvedomovať sám seba. Najprv v hlavách futuristov (O. Neff (1996), Jak dál v elektronické žurnalistice, http://amber.i-topp.cz/az/AWallS.exe?OverDrive+E mag+Windows), pracovníkov komunikačne orientovaných firiem - e-ziny - (dnes je ich vyše 50 len v krajinách českých a slovenských (prehľad napr. v PC Revue 6/98). Zo @ sa vyliahli kurčatá, ktoré rástli s rýchlosťou sebe vlastnou, až sa sprofesionalizovali. A objavila sa otázka: Čo bolo skôr? Vajce alebo sliepka?

Odpoveď je jednoduchá: sálové dinosaury porodili sieť a tá zrodila nové formy a s nimi aj komerčné aktivity.

Stojaté vody (rok je v cyberpriestore večnosť) rozčeril až článok Tak kolik je nás vlastně. Pretože bol dobrý, vyvolal mohutnú odpoveď, vrátane mojej maličkosti, a mal aj pokračovanie. Z výmeny mailov sa zrodila diskusia, ktorá po skrátení a úprave stojí, podľa mňa, za prečítanie.

Važený pán Hlavenka,

Nie je mojim zvykom skrývať svoje meno, je to súčasť redakčnej etiky Sveta namodro. Shaddack (viac o ňom neviem) mi raz napísal, že článok, ktorý sa nikoho nedotkne alebo nie je zaplatený, nestojí za napísanie. To sa stalo i mojím krédom, pričom sa snažím o oboje. I dostať zaplatené (Daniel sľubuje aspoň symbolické honoráre) i reagovať na veci tak, aby podnietili diskusiu.

Váš prvý článok za diskusiu stál. Pomenoval ste problém, ktorý má konkrétne finančné vyjadrenie na strane predávania reklamy. Kto že to vlastne číta? Ja som jeden z čitateľov, ktorých komerčné záujmy tvorcov otravujú. Takže, môj názor je subjektívny, ale myslím si, že vyjadruje názor tých cca 30 percent užívateľov, ktorí internetový priestor navštevujú síce pravidelne, ale za nekomerčným účelom, ktorí nechcú len "holé baby" ale i informácie zábavnou formou. Neplatia, takže sa musia zmieriť s trochou spamu vo forme reklamy.

Zo sumáru vo Svete Namodro vyplynulo, že Váš prvý článok, spustil lavínu reakcií. Žiaľ, pre mňa z neho vyplynula ešte jedna skutočnosť: reakcie boli od tvorcov, správcov a majiteľov severov. Moja bola jediná od ich čitateľov. V druhom článku sa právom pýtate , pre koho vlastne servery slúžia. Slúžia ich majiteľom na predaj reklamy, alebo slúžia čitateľom úplne nezištne. Niektoré patria viac do prvej kategórie, niektoré viac do druhej, ale každý z nich sa pokúša kompenzovať aspoň časť nákladov cez príjem za reklamu. Takže všetky slúžia vlastne hlavne zadávateľom reklamy. O tom boli reakcie od odborníkov. Ako vlastne merať účinnosť reklamy.

Kým odborníci riešia problém, ako si pretiahnuť reklamu, užívatelia márne hľadaju pred ňou obranu. Do mailov sa našťastie zatiaľ nedostáva, takže mail je najviac využívanou službou vôbec. Kanály sú bez učinných protireklamných fitrov holý nezmysel. Dokonca, hoci som sa prihlásil, na odber asi dvoch mailových -zinov, zistil som, že základný problém je sa z nich odhlásiť. (Jeden som musel niekoľkokrát urgovať o odhlásenie).

Moj článoček vznikol na Danielovu mailovu objednavku za cca 3 hodiny. Nemám čas na hlbšie analýzy. Jednoducho som popísal stav mne blízky, z pohľadu, ktorý mám. Odvolal som sa na najlepší článok, ktorý ma podnietil k napísani reply. Že som Vám ho neposlal, za chybu nepovažujem, lebo Vas článok bol verejný. Ja som svoj názor vyslovil rovnako verejne. Skratka dslu znamená moje meno. Mňa, rovnako ako Vás, mrzí zmena praxe v Svete Namodro s prechodom na virtuálnu redakciu, kde sa pravdepodobne kvôli vačšine prispievateľov, mená premenili na redakčné skratky. Tento postup je obvyklý i v iných redakciach (bežné noviny).

I druhý Váš článok, napriek mojej kritike, považujem za dobrý.

Skutočne si poskytovatelia služieb budu musieť položiť otázku, ako ďalej? Internetová konštanta 2.5 relatívne dobre zodpovedá skutočnosti. Podľa môjho pohľadu skutočne bude niekde medzi 2 a 3, pričom si myslím, že bude bližšie k 2 (napr. 2,2 či 2,3) hoci žiadne podklady k tomu nemám. Holt, nie som profesionál.

Cache je dobra vec. Čím viac sa bude cachovat, tým lepšie budu prístupové doby. A ak pri tom odídu do čerta počítadlá reklám, tým lepšie. Aspoň sa provideri budu orientovať viac na to, aby ich užívatelia skutočne čítali, než si navzájom vyčítať nekorektné postupy pri získavaní inzerentov.

Diskusia na túto tému, dúfam, vygeneruje pravidlá, čo je zadarmo, a za čo je etické (nie možné) získat platby. Užívateľ = čitateľ si stejne vyberie len to, o čo má skutočný záujem. Čítam s vypnutou grafikou a javou, ale žiaľ s cookies, nakoľko bez nich niektoré severy jednoducho nefungujú. Rovnako nemám tolerantný postoj k frames. Tu by sa mi žiadalo trocha viac aktivity od strany profesionálov, aby vyhlásili linky pod framesami mimo vlastný sever za neetické. Lenže práve takýmito linkami získavajú eroticky orientované severy peniaze, takže sa o tom "cudne mlčí". Ak sa takto nalinkuje napr. bezframesová správa, ľahko si ju možno prisvojiť a užívateľ nič nevidí.

Nemyslím si, že čitateľ chce byť klamaný a podvadzaný. Ja aspoň nie. Som dokonca alergický na to, že si o mne niekto myslí, že si to môze dovoliť. Stratí u mňa kredit a dobré meno na hodne dlhý čas. Preto sú severy, ktorým sa dokonca vyhýbam. Podozrievam ich (ale nemôžem dokázať), ze zhromažďujú o užívateľoch iformácie za zištnými účelmi. Alergicky obahujujú svoje "práva" na takéto činnosti. Je právom čitateľa rozhodnúť, ktoré informácie dá o sebe k dispozícii a ktoré nie. Ak niekto chce informácie, na ktore vie, že by normálne odpoveď nedostal, používa "pokrokové" technológie. Preto sú všetky nové verzie prehliadačov také deravé. HTML od verzie 2.0 vyššie obhajuje práva providerov na úkor práv užívateľov. Samozrejme namietnete mojou neprofesionalitou. Lenže, namiesto toho, aby som v HTML mohol aspoň správne napísať svoje meno bez obáv, čo si čitateľ v cudzine skutočne prečíta, HTML smeruje podľa vzoru Microsoft k oddeleniu užívateľa od dát hradbou zbytočnostá slúžiacich na podsúvanie vlastných predstáv. Podiel balastného kódu utešene narastá, linky sa zahlcujú, pribúda reklám, a provideri sa čudujú, prečo ich číta tak málo "normálnych ľudi". Čítajú sa oni navzájom? A čítajú aj názory svojich čitateľov? Ak sú názory čitateľov vytrvalo ignorované, čo si myslíte že vznikne? Moja odpoveď je: rezignácia na písanie profesionálom. Presvedčil som sa o tom na vlastných skúsenostiach.

Dušan Slugeň

From hlavenka@cpress.cz

Dobrý den;

velmi děkuji za Váš dlouhý e-mail a dovolte, abych k němu napsal pár poznámek. Rozhodne si nemyslím, že bych z Vašeho dopisu povazoval za jediné zajímave to, jak se řekne slovensky internetová páteř - to byl pokus o vtip, me se to pojmenování zdá půvabné, i když je samozřejme logické.

Reklama na Internetu - ale taky jinde! - je samozřejme zapeklitá. Na Internetu je navíc daleko méně podstatná než kdekoli jinde; protože znám docela dost informací z rozpočtu médií, jen stručně uvedu, kolik by musel clovek platit za různá média, kdyby v nich nebyla reklama:

- za televizi Nova: 500 Kč měsíčně

- za časopis typu Reflex: 50 Kč za číslo, tj. 200 Kč měsíčně

- za časopis typu Computer: 60 Kč za číslo, tj. 120 Kč měsíčně

- za navštevování kvalitního internetového deníku: asi 20 Kč měsíčně

Ono je to ale daleko horší, protože pokud by toto vzniklo, počet čtenarů by rapidně klesl, někde na polovinu, někde na desetinu - a ti zbývající by museli platit o to více. Takže rozpočet za média, ktere konzumuji já a možná Vy, by se vyšplhal na 2-3000 Kč/Sk měsíčne.

Komu slouží "media servery"? To je docela netriviální otázka, a odpovím, čemu slouží například naše Živě. Především: jako první počítačový e-zine u nás jsme jej spustili (rok 1996) proto, že nás to bavilo - a že jsme měli jiné zdroje příjmu (ale to neznamená, že to bylo bezplatné, peníze na mzdy atd. se samozřejme musely odněkud vzít).

Dnes to chápeme jako komerční aktivitu; a neznám jiný český zpravodajský web, který by to chápal JINAK. Samozřejmě, ze nas to baví, ale myslíte si, že to někdo dělá JEN proto, že jej to baví? Hlavní důvod podnikání všech v Internetu je, že se snaží vydělávat na živobytí tím, co je zároveň baví - Internet je dle mého názoru vůbec nejvíce lákavý pracovní obor dneška. To, že se někomu daří při internetovém podnikání tvářit jako že to není komerční (Neviditelný pes), je už jiná věc a klobouk dolů, jeho skvělá image.

Samozřejmě nikdo "neslouží nikomu nezištně". Vy snad znáte někoho, kdo "slouží", či vůbec pracuje nezištně? Vytvořit kvalitní zpravodajský server vyžaduje firmu, tj. několik pracovníků s veškerými výdaji, což je normalní podnikání - no a tady slovo "sloužit nezištně" je nesmysl: zkuste založit firmu a dát si inzerát, že do ní chcete deset zaměstnanců, ale jen tehdy, když budou "sloužit nezištně". Kupodivu, nebudou. Ale ta "zištnost" přichází samozřejme přes čtenáře. Čím lepší server, čím lepší články, tím více čtenářů, tím lepší "služba čtenářům", tím více inzerce. Takže na prvním místě je samozřejmě uspokojený čtenář, který se vrací - a z toho vyplývají podnikatelské příjmy, které přijdou od někoho jiného než od čtenářů. PŘESNĚ TENTO obchodní model mají všechna rádia, na chlup stejný.

Nevyčítám Vám, že jste reakci neposlal autorovi, ale do jiných novin. Myslím si ale, že to není obvyklé - přece pokud s někým nesouhlasím, řeknu to jemu a ne že řeknu někomu jinému, že tam s tím pánem nesouhlasím. To me připadá hodně nelogické, a zejména na Internetu, kde je to tak snadné.

Ještě ale k tomu "sloužení". Rádio hraje písničky, a inzeruje u něj pivovar nebo výrobce automobilů. Slouží rádio pivovaru či výrobci automobilů? To vypadá nesmyslně, vždyť přece hraje písničky, a ty s tím nemají nic společného, ani trochu. Co kdyby ale speakři radia sami neustále chválili, jak je dobré to pivo nebo to auto? To je pravě ono překročení novinářské etiky, to je to "sloužení inzerentovi". Já nemohu sloužit inzerentovi, protože ten bude u me inzerovat JEN TEHDY, když budu mít hodně čtenářů. Tudíž, musím sloužit čtenářům; a pokud budu zveřejnovat jeden oslavný článek na inzerenta za druhým, naštvou se, přestanou číst a záhy přijdu i o toho inzerenta. To není až tak složité.

Samozřejmě mě netěší věci, které ve svém dopise pojmenovávate na závěr, a taky o nich otevřeně píšeme. Je ovšem z naší pozice těžké dělat cokoli víc, prostě nejsme v USA a neovlivňujeme "zdroj". Z hlediska tvorby mediálních serverů mně ani tak nevadí reklama, jako úplně jiná věc: protože reklamní proužek má všude zhruba stejnou hodnotu (plus-minus), redukuje se internetové publikování na stále triviálnejší kecy, které je "snadné napsat", a někdo si je přece jen přečte. Protože za hlubokou analýzu se musí autorovi zaplatit, docela dost - a příjem z bannerů je stejný, jako když autor napíše nebo opíše desetivětý senzacechtivý nesmysl, který má za pár minut hotový.

jh

From slugen@chelin.chtf.stuba.sk

Dobrý deň,

sme už takí, že reagujeme len na to, čo nás trápi. Samozrejme súhlasim, že aj elektronický zine potrebuje profesionálny prístup a k nemu patričnú dávku peňazí. Príklad rádia je vhodný, len štartovací i prevádzkový kapitál je potrebný minimálne o jedno miesto (poriadok) vyšší. "One man zine" napriek nadľudskej námahe jedného, nakoniec nemôže pravidelne zaujať, pretože napísat 30 kB textu každý deň tak, aby to malo hlavu a pätu, dokáže len pár ľudí, a aj tí nie každý deň. Potom takéto texty skĺznu do popisu vlastnej činnosti (napr. Bart a jeho chute). Ako zmena ujde, ako správa? Nakoniec i NPes i Svet namodro majú redakciu niekoľkých desiatok (stoviek) prispievateľov. Ani tí nie sú trvalo ochotní prispievať zadarmo. Na úspechu, čítanosti sa chcú podielať. Napr. ja, pretože niektoré médiá čítam, odmieňam sa im príspevkami, aby existovali i naďalej. Je to niečo ako model náboženskej sekty: duchovná komunita zdieľanej informácie (bez viery), so spoločne stráveným časom, pričom sa platí nie peniazmi (lacné) ale prácou (príspevok).

Príklad nákladov na informácie dosahujúcich niekoľko tisíc mesačne už reálne funguje. Síce za ne neplatíme priamo, platíme ale časom na ich získanie a spracovanie. Prečítanie odbornej knihy v cudzom jazyku, a iné pomaly ani nečítam, len krátke správy na internete, stojí v časovom vyjadrení (hodina cca 100 korún) niekoľkonásobne viac, než je cena knihy za niekoľko tisíc. Ak k tomuto času pridáte čas strávený obstarávaním informácie (o jej existencii sa treba dozvedieť, objednať, spapierovať a v najhoršom prípade aj zaplatiť za nosič), cena sa temer zdvojnásobí.

Skutočne kvalitných informácií je trvalý nedostatok, informacií o prežitom dni nadbytok. Umenie informácie je v zovšeobecnení bez straty argumentačnej sily. Profesionalizácia znamená aj to, že texty na úrovni netvorivo preložených desať riadkov budú elminované alebo prepracované. Na internete je takýchto kratučkých správ priveľa. Ide len o úsilie zaplniť jedinú obrazovku, kde sa okrem správy zmestí i reklama. Je to dôkazom neprofesionálnosti, nech sa to zdôvodňuje akokoľvek. Nie je to ani služba, ani zábava. Pokiaľ niekto ašpiruje na masovú čítanosť (sledovanosť) jediným riešením je bulvár(to čo produkuje Nový Čas - 60 % nákladu slovenských denníkov, alebo Nova či Markíza). Potrebuje však rovnaký kapitál a maličkosť - robiť to lepšie. Do obsadeného trhu sa ťažko a draho útočí, takže v závislosti na jeho veľkosti, je ľahko spočítateľné, aké môžu byť príjmy pre všetkých spolu a aké sú náklady. Výhodou internetu je, že celkové náklady na číslo sú nižšie, takže sa dá osloviť len menšia skupina čitateľov (viac sa profilovať). Obávam sa, že specifické náklady na jedného čitateľa sú u elektronickej podoby vyššie, než u bežného novinového denníka. A to nielen na strane vydavateľa, ale aj na strane čitateľa, hoci za konkrétnu správu neplatí nič. Na strane čitateľa sú to náklady na hardware a pripojenie + strata času pri čakaní. Výhodou je, že ide o čitateľov nadpriemerne vzdelaných a solventných. Tých však tažšie reklama oslovuje. Som zvedavý, čo sa stane, až inzerenti vyhodnotia skutočný prínos reklamy v e-zinoch na ich tržby v normálnych predajniach. Model Dell je výhodný pre výrobcov, ale nie pre obchodníkov. Predpokladám, že virtuálne kníhkupectvo bude v krátkom čase prevádzkovať pomerne dosť vydavateľov i tlačiarní, nakoľko stupeň ich elekronizácie je vysoký. Predávať za koncové ceny nebude potrebné, resp. cena na dobierku môže byť i s poštovným nižšia, než v predajni na rohu. Dokonca budú tituly kníh, ktoré vyjdú len v elektronickej podobe (napr. pdf formát) typu "vytlač si sám". Ja už mám niekoľko zaujímavých kníh ulovených z internetu. Priznám sa, že stáli viac (temer 2 Sk/strana), než keby som si ich kúpil v obchode (HTML som ručne skonvertoval do Wordu, vytlačil na laserovke a dal zviazať do hrebeňovej väzby.) Napospol ide o knihy v angličtine, kde som vlastne ušetril, lebo môj empirický koeficient prepočtu je, že strana anglického odborného textu v kúpenej knihe stoji 8 - 10 Sk. Pri eletronickej pobobe netreba navyše tlačiť celú knihu, ale len zaujímavé (trvalo hodnotné) pasáže. Nehodí sa to sice na klasickú beletriu, ale ... Aletrnatíva, že si v Prahe požičiam cez MVS knihu, tú načierno oxerujem a zviažem vyjde na viac než 2 Sk na stranu. Ak ju oxerujú v knižnici ako článok, zaplatím 5 Sk/strana. Prečítanie jednej strany odborného vedeckého textu trvá 15 - 30 minút pri povrchnom čítaní, analýza hodnotného článku niekoľko dní. T.j. posúdenie informácie, v prípade, že je zaujímavá, stojí 30 - 200 Sk/strana. Profesionálny preklad, ak naši úradníci neovládajú patričnú reč, vyjde pri rovnako plnej tlačenej strane (4 - 8 normostrán) na 500 - 2000 Sk. Čiže koruna za zaujímavú stranu textu pri platení čitateľmi nie je priveľa. Otázne je, či čitatel bude ochotný platiť za 2 kB všeobecných kecov 1 Sk, ak v novinách dostane vytlačených 150 kB profesionálne spracovaných informácií + obrazky + reklama, ktorú je možné mihnutím oka preskočiť, za 7 Sk, teda minimálne 20-krát lacnejšie. Pri počítaní príjmov za reklamu nezabúdajme na čitateľa! Efektívnost príjmu informacií tlačenou podobou je desiatky-krát vyššia, než cez internet. Výhodou internetu je pohodlnosť čitateľa a selektivita informácie. Proti selektívnosti informácie ale úspešne bojujú sami tvorcovia severov. V úsilí osloviť čo najviac poteciálnych čitateľov, strácaju selektivitu. S reklamami a s narastajúcim podielom grafiky sa textová informácia zväčšuje na niekoľkonásobok, k čomu prispieva i HTML, automatické generovanie stránok, cookies, frames a iné "pokrokové technológie". Podiel oblohy prenesených informačných dát sa blíži k 10:1, hranici, kedy sa informácia už môže považovať za nepodstatnú, a celú činnost možno označiť za užívateľom vyžiadaný spam.

Maličký príklad za všetky. Čo by sa stalo s rádiom, ktoré by na 20 minút muziky vysielalo 40 minút reklám a šumu? Lenže to robia dobré severy. Zlé vysielajú len 10 minút informácií obalených hodinou toho ostatného. Samozrejme za časť toho ostatného môže samotné html, lenže iba za časť. Ftp prenos komprimovaných dát je minimálne desaťnásobne rýchleší, napriek tomu, nikto nešíri svoj zine ako ako html-zip. Niektorí (Pes, amberzine) síce posielajú čísla e-mailom, ale .... čkoda reči.

Dušan Slugeň

From hlavenka@cpress.cz

Dobrý den,

ve vašem mailu je skutečne mnoho zajímavých postřehů. Osobně mě velmi oslovuje to, že píšete, že se články odměnujete vydavatelům e-zine za to, že vlastně dělají práci pro vás jako pro čtenáře zdarma. To je skutečne nádherný model, jenomže takových, jako jste Vy, by musely byt stovky...

Udávate, že zakrátko bude elektronické knihkupectvi provozovat hodně vydavatelství i tiskáren. Nic není vetší omyl. Tiskárny tisknou, ty vůbec nemají s prodejem knih nic společného, ale i nakladatelství PŘESTANOU provozovat internetová knihkupectví.

Protože:

- zřízení skutečne profesionálního elektronického knihkupectví stojí cca okolo 1 M Kč a nikdy nebude stát méně, spíše více,

- měsíční náklady na jeho údržbu dosahují desítek tisíc Kč,

- je nutné jej inzerovat, zákazník zapomíná, že knihkupectví existuje (tj. neudeří jej do očí jako obchod na hlavní třídě),

- vydavatel tu není od toho, aby konkuroval svým partnerům (knihkupcům), ti mu dělají 98% obratu,

- el. knihkupectví u vydavatele trpí nedostatkem sortimentu; lide kupují "dobré produkty", nikoli "produkty od konkrétního výrobce".

Určitě je pravda, že je levnější si knihu stáhnout a vytisknout než koupit. Je ovšem otázkou, nakolik je to čisté vůči autorovi a vydavateli: tedy, rozhodně to není slušné, zákon v tuto chvíli ponechejme stranou. Zde se rozšíří jiný model, a to "distribute and print", ovšem s tím, že se budou platit alespoň minimální autorské poplatky. Ale to bude chvíli trvat.

jh

From slugen@chelin.chtf.stuba.sk

Mne sa naša korešpondencia páči, lebo rozdiely v názoroch sú hlavne zmenou uhla pohľadu. Ja obhajujem stanovisko čitateľa, vy podnikateľa a veľmi dobre sa zhodneme.

Môj názor na nárast počtu vydavateľov a tlačiarní na internete zatiaľ nemením. Chápem, že takýto prístup má svoje náklady a momentálne to môže byť nezisková činnosť, ale je to budúcnosť. I ja som namočený vo vydavateľskej činnosti:

1. Od počtu odborných publikácií závisia i moje peniaze - som na VŠ.

2. Odborných vydavateľov skôr ubúda. Bez dotácií nie je dostatočný odbyt na špecializovanú publikáciu v českom i slovenskom jazyku.

3. Som akčným členom SSFS vydavateľstva, ktoré dosiaľ vydalo až štyri knižné publikácie. Hádajte v akých nákladoch? 60 - 200 ks z jedného titulu. Typické AVN (autori vlastným nákladom). Základny problém nie je ako zarobiť, ale ako prerobiť čo najmenej.

Na základe žiaľ len vlastných skúseností si dovolím tvrdiť, že tu existuje marketingový priestor pre odborné a AVN publikácie, kde podstatnú časť nákladov knihy tvoria práve zaužívané postupy v príprave do tlače a v tlačiarni. Praktiky distribúcie sú pre malé náklady neprijateľné. Malý náklad = vysoké konštitutívne náklady = kniha nemôže byť lacná a preto si ju kúpi ešte menej čitateľov. V takejto situácii je rabat obchodného reťazca a spôsob platieb nevyhovujúci.

Redy to press podoba - elektronická príprava je zaležitosťou autora, menej vydavateľa. Počítač má dnes snáď už každý autor, scaner profesionálnej triedy vyjde na 6000 Sk. Luxus grafických štúdií nahradí laserovka za 18 000 Sk, ktorá vie zmenšovať i tlačiť malé náklady i s grafikou na 600/1200 dpi. AVN kniha za 10 000. Za toľko vám neurobia profesionáli ani prípravu do tlače. Výrobné náklady na vypálenie CD s 5 - 10 knihami, podľa množstva grafiky, sú pri kusovom náklade cca 100 Sk. Myslíte si, že ľudia si nekúpia elektronickú podobu 10 kníh vydavateľstva za napr 500 korún?

Môj odhad hovorí, že pokiaľ bude elektronická podoba stáť napr. 30 % tlačenej, ľudia budú ochotní si ich zakupiť. ? Samozrejme nepoctivcov pribudne, ale ak sa niečo šíri kopírovaním, je to taktiež reklama.

Už dnes je veľa skrípt (nie všetko je zisk), ktoré sú na VŠ sieťach voľne dostupné v podobe textových súborov. Vydávanie skrípt, z ktorých by sa ročne predalo menej ako 10 kusov (takých chýba väčšina), je zúfalo charitatívna činnosť. V komerčnej podobe sa praktikuje v našom kopycentre, kde návody na niektoré cvičenia majú pracovníčky autorizované priamo pedagógmi, študent platí len za xerox. Zarába kopycentrum. Lenže, majú len návody na cvičenia, kde sa za semester premelú stovky študentov.

Situácia s oddelenými vydavateľmi a tlačiarňami je dôsledkom spôsobu privatizácie. Skutočne silní vydavatelia (zarábajú najma tí), vlastnia rovnako tlačiarne ako redakčné tituly. Prekvapuje Vás, že náklady pre konkurenciu nevlastnicu oboje sú vyššie? Veď ide o 100 %-né využitie kapacít. I tu sa plánuje a optimalizuje. Kúpená služba je spravidla drahšia, než vlastnými pracovníkmi. Požiadavky tlačiarní sú na hranici, čo sú ochotní platiť rakúšania, miestni musia ceny akceptovať. Dokonca poznám jedního rakúšana, ktorý žije aj z toho, že v Rakúsku zberá zakázky a realizuje ich tu. Ceny kníh sa už prilblížili svetovej úrovni oveľa viac, než napr. "housky". Žemľa stojí za hranicami minimálne desaťnásobne viac. Z Petržalky do Hainburgu je to necelých 12 km! Ak by to bolo možné, polovica Bratislavčanov rozvracia ceny žemlí v Rakúsku.

Dušan Slugeň

From hlavenka@cpress.cz

Nejde o to, plesknout na Internet všechno, co kdo zplodí do dopisu, mezi dopisem a žurnalistickým či odborným článkem je nemalý rozdíl. To je mimochodem taky neduh Internetu.

Ještě k tomu publikování "vlastním nákladem". Proč je tedy vůbec nutné "publikovat"? Ja čtu v papírové podobě téměř výlučně jen beletrii, všechno ostatní konzumuji přímo z Internetu nebo jiné elektronické podoby, nevidím důvod, proč si to tisknout. Až budou LCD monitory, na které je příjemné se dívat, a až vzniknou počítače s displejem o tloušťce knihy, které si budu brát do postele nebo do přírody (a pište si, že vzniknou a bude to rychle), ztratí papír hodně ze svého půvabu.

Ale neřešíme problém odměny autora. Vy jste v rozpočtové sfére, ale většina světa si skutečně musí vydělát na živobytí. Pokud chci vydat malonákladovou knihu (200 ks), musím najít způsob, jak uhradit autorovi honorář a něco vydělat. V tisku to není, ale v elektronickém mediu zatím taky ne, protože neexistuje systémový způsob, jak si za tyto věci nechat zaplatit, i kdyby to mělo být pár korun.

zdraví jh

From slugen@chelin.chtf.stuba.sk

Zdravím,

o neduhoch internetu viem svoje. Skutočne sa tam objaví všetko, čo už stálo za námahu nabúšiť do klávesnice. Logickým dôsledkom je vo všeobecnosti hodne nízka úroveň toho, čo sa vydáva za informáciu, alebo lepšie, hodne nevyrovnaná, s priemerom na úrovni koltov v lacnom westerne. Internet je veľmi vhodný pre anekdoty, príjemný pre krátke prózy, vhodný pre beletriu, ale žalostne nevhodný pre náročný odborný text. Nejde len o vzorce, obrázky a diagramy, ale najma o množsvto informácie, ktoré sa zmestí na obrazovku (niečo vyše 300 slov). Seriózny text vhodný pre štúdium vyžaduje viac než 10 000 slov na stránku. Dĺžky 10 000 slov nedosahuje 99 % internetovej spisby, a ak, tak sú rozsekané na podstatne menšie úseky okolo 10 kB. To skutočne otravuje. Ak chcete pochopiť celok, treba s textom pracovať, vracať sa, čo pri rozlíšení VGA jednoducho nejde. Potrebovali by sme kvalitné zobrazovacie zariadenia aspoň 1600x1200 za dostupnú cenu a veľkosti okuliarov. I to príde, ale asi tak skoro ešte nie. Dovtedy zostáva najmä tlač. Nehovoriac o tom, že niektoré seriózne chemické odborné kamenné časopisy sú na internete zdarma (asi prechodne), cena tlačeného a elektronického výtlačku je rovnaká (cca 1 USD za plnú A4). Zadarmo konzumujem s radosťou i tlačím. V takýchto cenových reláciách o platení neuvažujem.

Kto je dostatočne gramotný napísať text, je spravidla sposobilý ho aj rozmnožiť. V kopycentrách stačí inteligencia šimpanza. Vydavatelia z pochopiteľných dôvodov vidia dolnú hranicu rentability pri nákladoch nad 500 ks. Ak neexistuje trh pre 500 platiacich čitateľov, a ten slovenský je približne štvrtinový v porovnaní s českomoravským, treba rešpektovať túto skutočnosť. Príležitosť má internet, kde náklady na materiálny nosič sú mimoriadne priaznivé.

Problém zaplatenia je len v tom, že internet nie je bezpečný. Alebo je, ale len pre niektorých. Bankové operácie sú len v elektronickej podobe, burzy spravidla tiež a svapy sú už čisto fiktívne finančné operácie. Kto by dnes chcel v bankovníctve podnikať len s bankovakmi dopadol by obdobne ako keby požadoval platby okamžite a v zlate. Všetky tieto operácie sú založené na dôvere a na utajovaní (autorizácii) údajov.

Ak by nebolo utajovania údajov, rozdiel v príjmoch ľudí by bol max. na trojnásobok priemeru a koniec. Ak je na svete len pár ľudí, ktorí zabehnú stovku za 10 s, v pohode ju väčšina populácie okrem dôchodcov zabehne pod 30 s. A i pre dôchodcov nie je 30 s nesplniteľných Za trojnásobne dlhší čas (tretinová produktivita) úlohu zvládne bežná populácia. Platí to rovnako pre fyzickú, ale aj pre duševnú prácu. Aj v testoch inteligencie rozhoduje najmä čas. Pri dostatku času a záujmu je možné v inteligenčných testoch dosiahnuť podstatne vyššie hodnotenie, až o 30 bodov. Z debila je priemer, z priemeru talent. Technológia vzdelávania vedie k tomu, že najlepšie výsledky dosahujú najkonformnejšie typy. Najinteligentnejší podvádzajú najviac, lebo len podvádzaním sa v drillovom systéme školstva dá získať čas na skutočné záujmy. Dôsledkom je to, že formálne autority ozdobené všetkymi možnými titulmi sú pokrytecky konformné, intrigujúce a len o málo schopnejšie ako priemer. Špecifikom postsocialistickych krajín je, že novodobí podnikatelia majú morálny profil mafiánskeho tajomníka, česť výnimkám, aj takých poznám. V tejto situacii je žiaľ základný problém dostať zaplatené za čokoľvek, kedže skutočné peniaze sú jediným nedostatkovým tovarom v ekonomike privatizovanej za podvodné sľuby. Ak cena tovarov je rovnaká všade vo svete, je rovnako oprávnené požadovať rovnakú odmenu, lenže ...

Vo svete sú publikácie, ktoré majú zarobiť peniaze, a publikácie, ktoré majú peniaze redistribuovať. Tých druhých je aspoň polovica. (sponzori, dotácie, image, vedecká reklama). Odborná tlač slúži najmä druhej skupine autorov. Vydavateľ je hlavne finančný manažér. O konkrétne činnosti sa starajú ľudia platení v úkolovej (aj časovej mzde). Tí už nezarábajú vysoko nadpriemerne. Vo vydavateľskej činnosti najviac práce odvedie autor, jeho špecifická hodinová mzda je najnižšia. Všetci tzv. "profesionáli" chcú hlavne dostať zaplatené. Profesionáli nemajú k publikácii iný ako finančne motivovaný vzťah, autor čiste pre autorský honorár píše málokedy. Ak by mu šlo iba o peniaze, robil by profesionála.

Pre autora je vyhodné činnosť profesionálov obíst dotiaľ, pokiaľ je to len možné. Ak si je zároveň finančným manažérom, musí byť pripravený niesť aj stratu. Jediné, čo autor nedokáže urobiť sám, je vlastniť rotačku. Môže, ale nedokáže ju efektívne vyťažiť. Pri určitom počte opakovaní, ale dokaže získať atraktívne ceny služieb. Ak v tom získa prax a skúsenosti, prejde radšej do kategórie vydavateľov a podniká štýlom "Neff".

Spôsoby ako dostať zaplatené:

a) samodistribúcia

b) vlastnenie predajne, účasť vo virtuálnej predajni, webová stránka

c) barter

d) komisia

e) predajne

f) veľkoobchod

Profesionáli tvrdia, že najefektívnejšie je poradie od konca, autorovi AVN je najbližšie a) a c), b) je budúcnost.

Skúsenosti s e) nie su dobré, f) má nereálne predstavy o cenách a platení.

Ako dostať platbu cez internet:

a) klub /predplatné, konto z ktorého sa odpisujú čiastky. Problémom je dôvera na platbu vopred.

b) dobierka

c) zavolajte na číslo ... 56 korún/min

d) dôvera v zákazníka, že zaplatí po obdržaní tovaru štandardným spôsobom. Faktúra, šek. Väčšina určite zaplatí, ale čo s nepoctivcami?

e) banková karta, bude narastať.

Dušan Slugeň

From hlavenka@cpress.cz

Pokud diskutujeme platby na Internete, tak bych nesouhlasil s tou bezpečností, resp. "podmíněne nesouhlasil". Malý příklad: máme internetové knihkupectví Vltava, v ČR existuje elektronická Expandia Banka. Klient e-banky (normalní soukromník, který tam má 5000 Kč za stejné podmínky jako kdekoli jinde), dostane takový fojrichtunk co se nazývá optický klíč, a platí na Vltavě ZCELA BEZPEČNE elektronicky. S tím, že:

- je to mnohem bezpečnejší než ve fyzickém světě, kde vás mohou normálně okrást tím, že vás praští po hlavě a oberou vás

- je to NESROVNATELNĚ bezpečnejší než pri platbě kreditkou, jejíž číslo neseriozní majitel obchodu ukradne a prodá na černém trhu; to se normálně děje.

- e-banka dokonce neinkasuje peníze z vašeho účtu, dokud neproběhne dodávka zboží, to má domluveno se seriózním obchodem, pouze vám je tam zablokuje, a pokud např. nejste s dodávkou spokojen, zase vám je uvolní (tj. obchodníkovi je nepřipíše).

"Podmíněne" nesouhlasím jen proto, že toto se teprve rozbíhá - ale je to otázka pár týdnů, než to alespoň na Vltavě pojede na ostro.

Jinak s tím dalším, co píšete, zcela souhlasím - i to komentovaní systemu prodeje je vystižné.

jh

K diskusii síce nepatrí, ale za pozornosť i diskusiu stojí "Obhajoba závislosti".

Váš názor Další článek: Vylepšené produkty od šestsetdvojky

Témata článku: Internet, Obvyklý problém, Internetová banka, Dobrý den, Barter, Reflex, Patria, Baby, Dobrá úroveň, Nemo, Nema, Dodávka zboží, Šimpanz, Cez, Elektronická podoba, Rabat, Odborný text, From, NPE, Vhodná reklama, Sever, Elektronická kniha, Dlouhý e-mail, Revue, Odborný titul


Určitě si přečtěte

Fedora 33 prostě funguje. Linux si zaslouží dobýt laptop, je to ale asi opět marné

Fedora 33 prostě funguje. Linux si zaslouží dobýt laptop, je to ale asi opět marné

** Desktopový Linux funguje a vypadá stále lépe ** Fedora 33 není výjimkou ** Ve stínu Windows a macOS tu vyrostly skvělé alternativy

Jakub Čížek | 157

Jakub Čížek
FedoraOperační systémyLinux
Elon Musk podpořil Signal jako náhradu WhatsAppu. Aplikaci okamžitě zavalili uživatelé
Markéta Mikešová
WhatsAppElon MuskFacebook
Apple Macbook Air M1: testujeme výkon, výdrž, a hlavně kompatibilitu aplikací [průběžně aktualizováno]

Apple Macbook Air M1: testujeme výkon, výdrž, a hlavně kompatibilitu aplikací [průběžně aktualizováno]

** Testujeme Apple Macbook Air s procesorem M1 ** Zajímá nás nejen výkon, ale zejména kompatibilita aplikací ** Článek je průběžně doplňován na základě vašich dotazů

Jiří Kuruc | 205

Jiří Kuruc
Apple
CZ.NIC bezplatně naděluje USB/NFC klíče. Jak jej získat?
Lukáš Václavík
CZ.NICeGovernment
26 užitečných rozšíření pro Chrome: Naučte prohlížeč nové věci

26 užitečných rozšíření pro Chrome: Naučte prohlížeč nové věci

** Prohlížeč Chrome obsahuje širokou škálu funkcí, neumí ale všechno ** Jeho schopnosti můžete rozšířit pomocí rozšíření ** Vybrali jsme pro vás zajímavé a užitečné doplňky

Karel Kilián | 44

Karel Kilián
Doplňky do prohlížečeChromeProhlížeče
Google chystá funkci, která z chytrého Gmailu udělá hloupý Gmail
Lukáš Václavík
SoukromíGmailGoogle
Šmírování kamerami Googlu: Koukněte, co šíleného se objevilo na Street View

Šmírování kamerami Googlu: Koukněte, co šíleného se objevilo na Street View

Google stále fotí celý svět do své služby Street View. A novodobou zábavou je hledat v mapách Googlu vtipné záběry. Podívejte se na výběr nejlepších!

redakce | 4

redakce
Mapy GoogleStreet View

Aktuální číslo časopisu Computer

Jak prodloužit výdrž notebooku

Velké testy: gamepady a inkoustové tiskárny

Důkladný test Sony Playstation 5