- ženský hlas je pre väčšinu ľudí príjemnejší, ako mužský
- osobne vnímam mužský hlas napr. v navigácii ako menej zrozumiteľný, pretože hrubší hlas viac koliduje z ruchom motora, či mestským ruchom
- ak sa UNESCU zdá, že digitálny asistent odpovedá ako "povoľná žena", tak netreba meniť pohlavie, ale preprogramovať odpovede. Tak ako asistent nevidiaceho nie je podriadeným toho, koho vedie, ako rodič odpovedajúci na otázky detí nie je ich otrok, tak ani digitálny asistent nemusí budiť dojem nehodnej slúžky
- ak sa UNESCO bude naďalej snažiť vytvoriť rodovú rovnosť tým, že bude potláčať pohlavie, raz ich za to niekto prefacká. Pre mňa rodová rovnosť znamená, že si vážim a snažím sa finančne oceniť aj typicky ženské povolanie. Učiteľka v škôlke dostáva plat na hranici chudoby. Pritom sa od nej vyžaduje porovnateľné vzdelanie a zodpovednosť, ako od manažéra. Toto sú veci, ktoré treba, ale nechceme meniť. Miesto toho motivujeme ženy zabudnúť na ženskosť a tlačíme ich do typicky mužských povolaní. A pracovné miesta v škôlkach, školách, pri pacientoch, ... sa vyprázdňujú. Byť asistentkou by vôbec nemalo byť synonymom menejcennosti. Ak by boli váhy spoločnosti správne nastavené.