ZX Spectrum, môj prvý počítač, vďaka nemu som dnes taký dobrý a skromný. Ale vážne, myslím že som sa na Spectre naučil "myslieť programátorsky", takže dnes sa viem rýchlo zorientovať v hocičom. Ale časy, keď som mal v strojáku pod palcom každý byte ramäte a každý takt procesora, a sám som dokázal spraviť hru od scenára cez "grafiku" a hudbu až po programovanie, to už sa asi nevráti. Hoci taký dobrý ako TRC alebo BusySoft som zďaleka nebol, niektoré ich strojákové rutiny boli (skoro) až umením.Je ale fakt, že postup - nájsť na kazete assembler - nahrať assembler - nájsť na inej kazete zdroják - nie na inej mám novšiu verziu - nájsť ďalšie dáta ako napríklad bitmapy vlastného písma, hudbu - pokračovať v programovaní - spraviť chybu a pozerať sa na prebliknutie obrazovky a "(c) 1982 Sinclair Research", alebo uložiť si novšiu verziu cez pôvodnú, nespraviť verify a zistiť že sa to nedá nahrať... to mi až tak nechýba (profíci mali pravdaže disketovky a kadejaké dobastlené NMI rozšírenia atď). A poruke skrutkovač pre nastavovanie sklonu magnetickej hlavy podľa sluchu.Jo a aj kvôli týmto začiatkom mi vstávajú vlasy dupkom keď napríklad dám ctrl+end v Exceli a skočím asi tri kilometre za poslednú použitú bunku, toľko miesta ukladaného zbytočne, ajajáj! Edit: Jo, a volal som sa "Peter Machala Software", vtedy ešte PMS neexistovalo. (Neskôr "Software Amaters".)
Názor byl 3× upraven, naposled 23. 04. 2012 16:56