27. Naše reformy finančného poriadku Gojimov navrhneme tak, aby sme nikoho nevystrašili. Poukážeme na nutnosť týchto reforiem pre prílišný rozsah neporiadkov, plynúcich z finančnej rozvrátenosti Gojimov. Budeme mať na zreteli, že hlavným zdrojom týchto neporiadkov je zvyk, že sa rozpočet odhaduje len približne a ten potom rok čo rok stúpa. Takto pripravený rozpočet sa môže s veľkou námahou udržať do prvej polovice roka. O revidovanom rozpočte sa teraz hlasuje a takto povolené úvery sa vyplatia v nasledujúcich troch mesiacoch. Potom sa musí predložiť dodatočný rozpočet a potom sa žiada další úver, aby sa mohlo previesť konečné zúčtovanie. Pretože rozpočet na nasledujúci rok je založený na celkových výdavkoch minulého roku, tak dosiahne aj oproti normálnej spotrebe zvýšenie o 50 % ročne, takže sa ročný rozpočet každých desať rokov strojnásobí. Takýto postup, ktorý vyplýva len z bezstarostnosti gojimských vlád, končí prázdnou pokladnicou. Potom nastane obdobie pôžičiek, ktoré vstrebajú všetky fondy pokladní a uvrhnú gojimské vlády a štáty do úpadku.
28. Pochopíte, že nám tento spôsob finančného hospodárstva, ktorý sme Gojimom našepkali, nemôže vyhovovať.
29. Pôžička je znamením nemohúcnosti vlády, dôkazom, že nevie použiť svoje právo. Nad hlavami vlád visí Damoklov meč v podobe pôžičiek: Miesto toho, aby určili dane podľa vzniknutej spotreby, naťahujú ruky a žobrú o peniaze u našich bankárov. Zahraničné pôžičky sú pijavice, ktoré sa nedajú striasť z tela štátu, iba že odpadnú sami alebo sa ich štát zbaví radikálnymi prostriedkami. Vlády Gojimov však miesto toho, aby ich obmedzili, rozmnožujú ich a tým, že si sami púšťajú žilou, páchajú samovraždu.
30. A čo je naozaj zahraničná pôžička? Len pijavica! Pôžička pozostáva zo štátnych dlhopisov, ktoré nesú úroky v pomere k vypožičanej čiastke. Ak má dlhopis 5 % úrok, je zbytočne počas dvadsiatich rokov znovu zaplatený. Za štyridsať rokov je dvakrát, za šesťdesiat rokov trikrát znovu zaplatený a pritom pôvodný kapitál zostáva nesplatený.
31 . Z týchto výpočtov vyplýva, že vlády vyrvú všeobecnými daňami úbohým poplatníkom posledný halier na zaplatenie úrokov cudzím kapitalistom, miesto toho, aby rovnaké sumy pre potreby štátu vybrali vopred z daní, za ktoré sa úroky neplatia.
32. Dokiaľ boli pôžičky čisto národné, uspokojili sa Gojimovia s tým že vyťahovali peniaze z chudobných a nechali ich plynúť do vreciek bohatých. Ale od tej doby, keď si na našu radu začali ministri brat pôžičky v zahraničí, štátne bohatstvo začalo prúdiť do našich rúk. Všetci Gojimovia sa nám tým zaviazali.
33. Nedbalosť gojimských panovníkov v štátnych záležitostiach úplatnosť ich ministrov a neznalosť finančných problémov zadĺžili panovníkov do takej miery, že sa nás už sotva zbavia. Je ale nutné poznamenať, že nebolo celkom bez problémov kým sa nám ich podarilo dostať až sem.
34. Nedopustíme existenciu žiadnej prekážky v obehu peňazí. Nebudú už existovať štátne dlhopisy, a ak ich pripustíme, tak nanajvýš jednopercentné, aby platenie úrokov nevydalo štát napospas pijaviciam. Vydávať dlhopisy dovolíme len priemyselným spoločnostiam, pretože tie budú môcť ľahko splatiť úroky zo svojich ziskov. Naproti tomu štát, v porovnaní s priemyslom, nemá z požičaných peňazí zisk, ale používajú sa na výdavky.
35. Sám štát si zakúpi priemyslové papiere a nebude, ako teraz, splácať pôžičky, ale sa stane v postavení dlžníka solídnym veriteľom. Tým sa zamedzí nečinnému ležaniu peňazí. Lenivosť a príživníctvo ktoré nám boli užitočné potiaľ, pokiaľ si vládli Gojimovia sami, zanikne, pretože naša vláda ich už nebude potrebovať.
36. Aký úzky rozhľad majú mozgy tých gojimských zvierat! Vôbec im neprišlo na um, že keď si požičajú na úrok, že tieto peniaze, kapitát a úrok, sa musia vopred vybrať zo štátnej pokladne, aby nám ich mohli splatiť. Zopakujme si ešte raz: o čo by bolo bývalo výhodnejšie vybrať peniaze priamo od poplatníkov ktorým sa úrok neplatí! Práve to je dôkazom, aký geniálny je náš duch: dokázali sme im vysvetliť otázku pôžičiek tak, že v tom videli dokonca výhody pre seba.
Protokoly sionskych mudrcov, sedenie 20