Len na upresnenie, software sa neda ukradnut, iba skopirovat. Kradze je definovana, ked povodnemu uzivatelovi vec fyzicky chyba. Ked to skopiruje, tak to nikde nechyba a dotycny sa nedopusta ziadnej kradeze, ale porusovaniu autorskych prav. Jurisdikcia toto definuje uplne jasne. Nazyvat to kradezou, je rovnake, ako nazvat zabitie nestastnou nahodou sprostou vrazdou.Umele a neprirodzene "autorske prava" ktore vznikaju roznymi autorskymi zakonmi zo statnej moci, naozaj nie su skutocnym vlastnictvom, ale tym, ze obmedzuju prirodzene vlastnicke prava a miesaju sa do prirodzenych principov sukromneho vlastnictva, vytvaraju prostredie, v ktorom akoby zdanlivo fungovalo "vlastnictvo diel". Premieta sa to aj do nasho pouzivania jazyka: ked myslime na "autorsky zakon", hovorime o autorskych "pravach" (pritom to ziadne prava nie su, su to len statne vysady), o kopirovani ako "kradezi" (pritom sukromne vlastnictvo autorov nie je narusane, cize o ziadnu kradez neide) alebo o intelektualnom "vlastnictve" (aj ked o ziadne vlastnictvo neide).Kupou vyrobku, ktory je kopiou diela, sa tato kopia stava vasim vylucnym sukromnym majetkom a z hladiska prirodzenych prav nie ste nijako obmedzovany s nim akokolvek nakladat - nesposobujete nikomu nasilie. Cize mate pravo ho aj kopirovat a predavat kopie ako "dalsie vydania" povodneho diela. Autorske prava, prirodzene prava nezmyselne obmedzuju a sluzia iba na odstranenie prirodzenej konkurencie. Ale tento clanok nepojednava o tzv. "autorskych pravach" a zakonoch, ktore vase prirodzene prava nezmyselne obmedzuju. Autorske prava su specialnou statnou vysadou, privilegiom a monopolom, ktore stat udeluje a silou vynucuje. Nie je to nic prirodzene, ani spravodlive. Ja len dodavam, ze tento nazor nemaju iba ti, co "nikdy nic nevytvorili" ale kopec tych, co uz par hodnotnych a znamych veci vytvorili.