V prvom rade, pozitivne hodnotim clanok, ako pokus linux trosku "spopularizovat", a priblizit ho aj ludom linuxu neznalym...
Druha vec ale je, ze par formulacii v clanku je minimalne diskutabilnych (ak nie rovno chybnych). Napriklad:
Linus Torvalds nenapisal operacny system, ale iba jeho jadro. To je sice asi najdolezitejsia cast, ale jadro samo o sebe este neni operacny system. Len s jadrom by ste vela veci neurobili (pritom dalej pisete ze operacny system ma jadro a aplikacie, lenze tie aplikacie nevytvoril Linus, aspon teda rozhodne nie vsetky)...
Pokial ide o zavadzac (lilo, grub): jeho prvou funkciou je NAJST jadro, a NAHRAT ho do pamate. Az potom mu preda funkciu a kontrolu nad pocitacom. A este akousi "nultou" funkciou je najst "second stage" seba sameho. Dnesne boot-loadery su prilis komplikovane na to, aby sa cele zmestili do mbr...
"...Jádro se po svém načtení do paměti snaží identifikovat dostupný hardware a zavést pro něj příslušné moduly (obdoba ovladačů)..."
Nepresne. Jadro neidentifikuje hardware, ale sa snazi inicializovat hardware. To je rozdiel! Moduly samozrejme ani nahodou nie su obdoba ovladacov vo windows (ked nemam ziadny modul, tak nemam ziadny ovladac? Skusim to vysvetlit "pristupnejsie" (aj za cenu zjednodusenia a nepresnosti):
Windows ked ma nainstalovany ovladac, je v nom. Napriklad ak WinXP ma podporu pre rozhranie usb, tak ta podpora je aktivna po nabootovani. Ci usb pouzivate, alebo nie. Podobne pre lpt/com, ide, scsi...
U linuxu mozete podporu pre danu vec (hardware, sluzba, filesystem, sietovy protokol, atd) bud zakompilovat PRIAMO DO JADRA (tzv. monoliticke jadro, tradicny pristup, nevyhodou je vacsie jadro, ktore rastie s mnozstvom funkcii), alebo do modulu (modularne jadro, priamo v jadre je tom pripade zakompilovana podpora modularnosti). Modul pre konkretny hardware alebo funkciu sa nacitava vacsinou AZ KED HO JADRO POTREBUJE. Nemusit to byt hned pri bootovani! Napriklad ak mam podporu usb skompilovanu ako modul, pri bootovani sa nezavedie pokial ho jadro nepotrebuje (ak vsak mam vo fstab zadefinovane namontovanie usb-disku pri bootovani, tak vtedy sa ten modul pri bootovani nacita - fyi, po nabootovani si cez lsmod mozete overit ktore moduly su natiahnute).
Co si zakompilujete do jadra, a co do modulu, to je v principe na uzivatelovi, az na par logickych obmedzeni (ak mam kompletne linux nainstalovany na ide-disku, pochopitelne nemozem podporu ide-rozhrania zakompilovat ako modul - jadro by pri bootovani narazilo na zacyklenu situaciu, ked by chcelo nacitat modul pre podporu ide-rozhrania z disku na ide, ku ktoremu by sa ale nemalo ako dostat bez toho modulu).
Dalej sa u moduluarnych casti jadra da urcit, ci sa maju nacitat pri bootovani, ako dlho po poslednom pouziti jeho funkcie sa ma uvolnit z pamate (!), pripadne ci ma byt prislusny modul nahraty do pamate vzdy, alebo ci sa (vacsinou) moduly nacitavaju automaticky podla potreby...
"...Každý hardware musí mít v jádře svůj modul, jinak s ním nelze pracovat..."
Uplne chybne. Modul (v linuxe) je totiz akasi "dynamicka cast jadra". V jadre je len informacia "...tuto funkciu podporujeme, nemame to sice priamo tu v jadre, ale ak to budeme potrebovat, najdeme to v module xxx, ktory si potom podla potreby nacitame...". Hardware NEMA V JADRE svoj modul. Podpora pre urcity typ hardware moze byt zakompilovana v jadre, alebo v module (alebo vobec nie).
"...Linux má své vlastní souborové systémy (např. ext3, xfs, reiserfs, reiser4, jfs)...
Nie som si isty, ci xfs a jfs su vlastne suborove systemy. Tusim ze jfs je produkt IBM, a xfs SGI. Pravda, dali ich pod GPL a k dispozicii linuxu. Vlastne suborove systemy su ext2, ext3, reiserfs...
Este zopar detailov, ako napr. ze Wine neni emulator, a podobne, ale dalej som to ani necital. Ale napriek tomu, toto je celkom dobry clanok, az na par nepresnosti...