Kvalitu posudia kupujuci. Ak od daneho subjektu budu kupovat, znamena to, ze o jeho produkty maju zaujem a chcu ich. Druhym subjektom to do vstupu na trh nijako nebrani, teda ak nie su brzdeni a znevyhodneni nejakou statnou regulaciou, napr. ze onen prvy subjekt dostal velku danovu ulavu atd.
Keby si kupujuci myslel a vedel, ze tvoje vyrobky su na nic a nechcel by ich, tak by ti nepomohlo ani desat reklam, isiel by proste inde. Ty by si nemal zisk a tym padom ani ziadne peniaze na reklamu do novin, ktora by zatienovala ponuku inych.Regulácie majú negatívny vplyv vždy, je jedno, ako ich prezentujeme spoločnosti. Príklad: Regulácia XYZ 123: Kvôli zvýšeniu ochrany spotrebiteľa sa zavedie povinné testovanie každého jednotlivého mliečneho výrobku, alebo každý rok pridáme povinnosť výrobcov testovať jogurty na prítomnosť nových a nových baktérií, či plesní. Veď to je správna regulácia. Ide nám o dobro zákazníka. Aký to ale bude mať reálny dopad na výrobcov mliečnych výrobkov? Veľkému mliekarskému koncernu nerobí ťažkosti si kúpiť každý rok nové testovacie zariadenie za 20 000 €. To však neplatí pre malých výrobcov, ktorí nemajú taký kapitál.
Tieto regulácie ich donútia buď skončiť podnikanie, alebo zvýšiť cenu, či znížiť kvalitu – teda stratia konkurencieschopnosť oproti veľkému koncernu. Regulácia spôsobí, že malý miestny výrobcovia jogurtov zaniknú a mliekarskému koncernu pribudnú nový zákazníci a odstráni konkurenciu. Koncern je zasa o krok bližšie k úplnému ovládnutiu mliekarského trhu. Tu vidíme, že monopoly nevznikajú napriek reguláciám, ale vďaka reguláciám. Novovzniknuté regulácie platia aj pre podnikateľov, ktorí sa snažia vstúpiť na trh s mliečnymi produktmi. Bariéra, ktorú musí začínajúci podnikateľ prekonať sa zvyšuje a je ďaleko vyššia ako bariéra, ktorú musel na začiatku prekonávať dnes už veľký koncern.
Názor byl 1× upraven, naposled 03. 04. 2015 08:53
