Vyborne, ked sa aspon jeden clovek na zive nieco kvoli mne naucil, hned sa citim lepsie :).
Doplnil by som k tomu REPL: jeho pointa nie je byt shellom, vytvarat instancie z tried nainstalovanych v systeme a volat na nich metody. Jeho pointa je, ze bezi v ramci tvojho vlastneho programu, ktory prave vyvijas a mozes volat vlastne metody/funkcie, ktore je mozne pocas behu menit. To, ci je taketo nieco mozne nezalezi od toho, ci je jazyk kompilovany (spomenuty LISP je tiez kompilovany, Python sa tiez kompiluje do bytecode), ale od toho, ci linker/class-loader/runtime jazyka udrzuje informacie, ktore by takuto funkcionalitu umoznovali (v podstate musi vediet, kde ma aky symbol a ked sa zmeni hodnota niektoreho symbolu, musi sa s tym vediet vysporiadat). REPL vyrazne ulahcuje bottom-up programming.
Samozrejme, bez debaty, Eclipse ma tak bohate API, ze je to vlastne system sam osebe. Ma pluginy na vsetko, od tvorby flashovych aplikacii po spravu directory services.
Variant aj mne prinasa nocne mory, ale to je nieco uplne ine. Dynamicke jazyky nedovolia pouzivat jeden typ ako druhy, zatial co variant bol void* s informaciou, co ma vlastne byt. Staticke vs dynamicke jazyky su stale predmetom divokych diskusii, aj ked bez debaty programy napisane v dynamickych jazykoch su kratsie, jednoduchsie a agilnejsie. Zatial zaujimavy vyvoj naznacuju jazyky, ktore maju type inference, ktore prinasaju pokoj na dusi ludom spoliehajucim sa na kontrolu typov kompilerom.