S tými yottabytami je to absolútny nezmysel. Yotta(10 na 24) je naozaj bilión terabajtov (10 na 12), t.j. tisíc miliárd terabajtov. Ak harddisk či magnetická páska majú 4 či 10 terabajtov, tak by tých harddiskov museli mať tisíc miliárd. A to ich majú mať nie jeden, ale niekoľko yottabytov. Takže na každého obyvateľa planéty by mali tak 500 harddiskov. A to je hneď niekoľkonásobný nezmysel - kto a kedy by toľko HDD vyrobil, kde by sa uskladnili, a hlavne NAČO by komu taký objem dát bol. Takže celé to je kačica.
S tými peta a exabytami je už to reálnejšie. Jeden, dva, ale aj desať miliónov HDD či magnetických pások si viem predstaviť. Stačí urobiť kváder, kde v každom rozmere bude 100 HDD vedľa seba, a hneď je to milión HDD. Ak priemerný HDD má rozmery 10x10x3 cm (veľmi zjednodušene), tak potom by sa milión HDD zmestilo do kvádra s rozmermi 10 x 10 x 3 metre. A to je z vojenského hľadiska smiešne zanedbateľný priestor.
A ešte jednoduchý výpočet, koľko miesta by zabralo monitorovanie každého telefonického rozhovoru na Zemi:
Dajme tomu, že na Zemi telefonuje 5 miliárd ľudí a každý z nich pretelefonuje každý deň 1 hodinu (čísla sú zámerne nadnesené). Na jednu hodinu rozhovoru v m3 kvalite stačí tak 20 MB. Ale keďže zvyčajne počas jedného rozhovoru telefonujú dvaja, tak na jedného človeka a deň pripadá kapacita 10 MB. Teraz si to vynásobme 5 miliardami, to je 50 giga, 50 tera, 50 petabajtov. 50 petabajtov je 10.000 HDD z kapacitou 5 TB. Ale keďže čísla na začiatku boli zámerne nadnesené, môžeme rátať s tým, že každý deň by bolo treba 1.000 až 10.000 nových HDD. Do roka to je jeden až 2 milióny HDD celkovou kapacitou 5 až 10 exabajtov (to jest 5 až 10 miliónov terabajtov. Pri cene jedného HDD 200 USD je to suma 200 až 500 miliónov USD. A to je pre Amíkov takmer zanedbateľná suma.
Názor byl 1× upraven, naposled 25. 07. 2013 20:32